lexandra.xx

PROLÓG

Už dávno som vedela, že niekoho milovať a s niekým sa milovať sú protipóly, ktoré som ani „zaboha“ nevedela skĺbiť dokopy. Neviem, čím to bolo. Možno mojou neustálou potrebou niekoho milovať, ideálne hneď, maximálne do dvoch hodín s istotou, že to bude navždy. Možno to bolo aj preto, že presne pred 15 rokmi mi môj otec, tesne pred tým než sa obesil v starej izbe s dreveným nábytkom, kvôli mojej nevernej mame, povedal : – Navždy ťa budem ľúbiť. Objala som ho vtedy z celej sily a išla som na dvor netušiac, že môj otec pripravuje dokonalý plán na to, aby už necítil nič.

Nechal za sebou dlhý list v ktorom napísal, aká je moja mama sviňa a on jej nikdy neodpustí to, že si našla milenca. Mama rada spávala v cudzích spálňach aj ten ďalší život, ktorým sme sa pretĺkali bez otca. Neustále ma zoznamovala s každým jej novým milencom a ja som bola unavená zo všetkých tých chlípnych mužov, ktorí sa na mňa snažili urobiť dojem len preto, aby sa mohli dostať na dlhší čas mame pod sukňu. Moja mama mala akútnu potrebu milovať, kohokoľvek. Naviazala sa na každého chlapa, ktorý u nás prebýval dlhšie než mesiac a vždy, keď som ju našla pozerať si otcove fotky v kuchyni s cigaretou v ruke a pohárom vína, vedela som, že ju ďalší muž opustil.

Takto si žila, takto sme si žili a ja som jej potrebu meniť cudzie spálne zdedila do vienka.

Stála som v čipkovanej blúzke a rifľovej sukni vo výťahu, ktorý smeroval na najvyššie poschodie. Vedľa mňa stála čiernovlasá žena s dlhými mihalnicami a bielym priesvitným obalom, ktorý držala v ruke. Premerala som si ju a pomyslala som si, že by som tak veľmi chcela mať väčšia prsia a štíhlejšie boky. Trochu sa na mňa usmiala a vystúpila na tom istom poschodí ako ja. Kráčala som za ňou a zastala som pri dverách číslo 22. Opatrne som zaklopala a čakal som, či mi Leo otvorí. Nevidela som ho presne štyri roky a tri mesiace. To, či bude doma, či niekoho nemá, či vôbec ešte býva v tom byte, ktorý som opúšťala pred štyroma rokmi, som neriešila. V hlave som mala len túžbu vidieť ho. Leo, otvoril dvere, prekvapene na mňa pozrel a ja som sa strčila do vnútra bez slov. Rozopla som si svoju čipkovanú blúzku a Leo sa zmocnil bez slov mojich pŕs. Chcela som aby ma v tichosti pretiahol a aby som sa mohla na chvíľu vtisnúť do jeho života.

– Povedz,na čo si prišla?

Nahá som si ľahla na postel a povedala som mu:

– Chcem len aby si ma pretiahol.

– To je všetko?

– Nič iné neočakávam – potichu som povedala.

– Zostaneš aj na noc? – opýtal sa.

– Nie.

– Chceš aby som ťa pretiahol a potom sa chceš opäť stratiť?

Zasmiala som sa uvoľnene.

– Pán je chytrý.

Leo si sadol na koženú stoličku, pozoroval ma a nechápal, že mám tú drzosť zaklopať len tak na jeho dvere po rokoch.

– Hľadal som ťa.

– Ja viem.

– Nikde si nebola.

– Prosím,mlč už. .- povedala som a sadla som si na neho. Pozerali sme si do očí, akoby štyri roky, ktoré boli, nikdy neboli tak dlhé, ako v skutočnosti boli.

Leo, ma odsunul, vstal a otvoril fľašu červeného. Nalial sebe i mne a chcel sa rozprávať. Prevracala som oči, keď mi hovoril o tom, ako veľmi ma nenávidí a pri tom na mňa myslel každý deň. Potom ma potiahol za moje dlhé blond vlasy a urobil presne to, čo som chcela.

Keď sme sa nahí ležali pri sebe a pri tom mimo seba, vstala som a začala som si obliekať svoju blúzku.

– Ty už ideš?

– Máš ženu a máš Klárku.

– Máme Klárku, – odpovedal mi.

– Takto dohoda neznela, – zvrieskla som.

Leo len mlčal, bojoval s mojím vyčítavým pohľadom a ja som opäť utiekla do svojho života bez neho. Spávať v cudzích spálňach je jednoduché, ak sa v tom nemiešajú city a prepletené životy. Ak sa v tom nemiešajú stratené duše, výčitky a naše svedomie. Intímne vzdialenosti našich duší bola jediná vzdialenosť, ktorá ma spájala s prítomnosť, ktorá bola nenávratne preč.. A na to aby som ju pochopila, som ju musela aj prežiť..

Pokračovanie nabudúce..

–

–